Údajné vražedné zbrane

Krátko po tragédii preniklo z radov polície na verejnosť  množstvo „zaručených“ správ o tom čo a ako sa v Juditinom byte stalo. Jednou z hlavných tém bolo aj nájdenie „vražednej zbrane“ – kuchynského noža v Juditinej izbe. Tento nález mal byť dôkazom toho, že páchateľom nemohol byť nikto iný ako Judita.

Postupne sa pozrieme na to, ako sa nôž dostal do Juditinej izby, prečo sa hovorí o dvoch nožoch, ktorý z nich vlastne mal byť vražednou zbraňou, čo ukázala analýza DNA, aké otlačky sa na nožoch našli, ako to bolo s porovnaním nožov a rán a ako funguje spolupatričnosť znalcov na Slovensku.

DRUHÝ NÔŽ

Potom, ako policajti odviedli Juditu z nemocnice do cely predbežného zaistenia, ju tam navštívil jej advokát, aby ju informoval o najnovších zisteniach a ďalších krokoch. Okrem iného jej povedal, že v jej izbe bol pri obhliadke miesta činu nájdený kuchynský nôž. Juditinu reakciu: „Ale ja som do izby odniesla dva nože...,“ považoval za takú absurdnú, že ju pripísal šoku a vôbec sa jej ďalej nevenoval.

Policajní technici dokončili obhliadku miesta činu a vyšetrovateľ odovzdal kľúče rodine. Od toho dňa v byte už nikto nebýval, ale aj tak bolo potrebné dať ho do poriadku. Preto sa po pár dňoch tejto úlohy zhostil Juditin otec. Pri upratovaní bytu postupoval od kuchyne, obývačky cez chodbu smerom dozadu k izbám. Postupne pri čistení Juditinej izby sa dostal k zásuvke bielizníka, v ktorej policajti našli kuchynský nôž. 

 Keď utrel krvné stopy, ktoré boli na zásuvke, všimol si kvapku krvi na poskladanom uteráku.  Zvažoval, či uterák vyhodí. Nadvihol okraj uteráka, aby sa pozrel, ako veľmi je znečistený. Na jeho prekvapenie uvidel nôž so stopami krvi.

Okamžite zavolal právnikovi, ktorý kontaktoval vyšetrovateľa a následne bola urobená dodatočná obhliadka miesta činu. Polícia druhý nôž zaistila a poslala ho na skúmanie. Juditinmu otcovi zobrali odtlačky prstov, dlaní a bukálne stery z ústnej dutiny na analýzu DNA. 

Vo svojej výpovedi na Hlavnom pojednávaní 9.1.2020 (ktorej sa budeme venovať samostatne v niektorom z ďalších článkov) Judita uviedla, že potom, ako opäť nadobudla vedomie a videla zraneného Tomáša, snažila sa skontrolovať, či dýcha a potom privolať pomoc. Krvácajúcimi rukami nevedela ovládať dotykový telefón, preto si ich išla umyť do kuchyne, ktorá bola najbližšie. Potom, ako pustila vodu na zranené ruky a videla v kuchynskom dreze nože, vybavila sa jej spomienka na bodajúceho útočníka a veľmi sa zľakla.

Otázka prokurátora na HP: „Čoho ste sa zľakli?“

Judita: „Neviem, jednoducho som sa zľakla.“

Bez premýšľania zobrala nože položené v kuchynskom dreze a išla pre uterák, ktorým si chcela zastaviť krvácanie.  Ako vyplýva z jej výpovede, pamätá si len to, že nože  zaniesla do izby a položila ich na zem vedľa bielizníka, keď si chcela zobrať uterák.

STOPY NA NOŽOCH

Verejnosti boli od začiatku podsúvané informácie o DNA nájdenej na nožoch. Na sociálnych sieťach sa dokonca objavili fotografie krvavého noža s čiernou rúčkou. Nôž kolujúci na sociálnych sieťach však nebol tým, ktorý bol zaistený na mieste činu.

Ako je zrejmé z fotografií v spise, na vecnej stope č. 73 (nôž  s čiernou rukoväťou) neboli takmer žiadne krvné stopy a nôž s pestrofarebnou rukoväťou – stopa č. B2 bol z jednej strany úplne čistý , na druhej strane čepele bol  zakrvácaný Juditinou krvou. 

Pri otázke ako presne držala nože, keď ich niesla do izby, Judita povedala: „Do pravej ruky som nevedela nič chytiť, porezané prsty mi viseli dole v čudnom uhle. Jeden nôž som si položila na dlaň pravej ruky a druhý som zobrala do prstov ľavej ruky.“  

Takto situáciu popísala Judita obhajcovi v čase, keď  bola prevezená do Trenčianskej nemocnice. Fotografie nožov nevidela, nevedela, aké stopy sa na nich našli. Jej popis sa presne zhoduje so stopami nájdenými na nožoch. Krvné machule na noži s pestrofarebnou rukoväťou vôbec nevyzerajú ako stopy po bodaní do tela. Vznikli položením noža na masívne zakrvácaný povrch – Juditinu  dlaň.

ANALÝZA DNA

Pri zabezpečovaní stôp a vzoriek na analýzu DNA boli predmetné nože označené ako vecná stopa č. 73 (nôž s čiernou rukoväťou) a vecná stopa č. B2 (nôž s pestrofarebnou rukoväťou zaistený pri dodatočnej obhliadke miesta činu). Vzhľadom na to, že k zaisteniu nožov došlo s časovým odstupom, boli vypracované dva posudky.

Z každého noža bolo odobratých niekoľko izolácií – jednotlivých vzoriek biologického materiálu, každá z nich má svoje číslo označené na fotografii.

Posudok č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1574 zo dňa 20.05.2019 – stopa č.73 s vyznačenými izoláciami:

 Posudok č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1776 zo dňa 29.07.2019 stopa č. B2 s vyznačenými izoláciami:

Ako teda vyplýva zo znaleckých posudkov, na žiadnom z nožov sa nenašla Tomášova DNA. Analýza DNA nie je viazaná len na krvné stopy, ale na akýkoľvek biologický materiál. Za predpokladu, že by ktorýkoľvek z kuchynských nožov bol použitý ako vražedná zbraň, ktorou bolo spôsobených 25 bodných rán, z ktorých väčšina prenikla do vnútorných orgánov a s ohľadom na to, že DNA analýze boli podrobené viditeľné aj neviditeľné stopy, prečo sa na žiadnom z nožov nenašla žiadna Tomášova DNA? Podľa znaleckého posudku z pitvy nôž prenikol do viacerých vnútorných orgánov – pečene, žlčníka, sleziny, žalúdka, tenkého a hrubého čreva. No z posudkov DNA jednoznačne vyplýva, že ani na jednom noži sa nenašli nijaké stopy po vnútrotelových tekutinách s Tomášovou DNA.

Je nepravdepodobné, že na noži alebo nožoch, ktorými bolo spôsobené 25 bodných rán s hĺbkou až 10-12 cm, by sa nezachovala ani jediná stopa Tomášovej DNA. Všetky analyzované izolácie obsahovali výlučne Juditinu DNA, prípadne zmiešanú DNA Judity a Tomáša (kde Tomášova DNA tvorila minoritnú časť). Tá sa na nôž dostala potom, ako ho Judita vzala do rúk, ktorými sa predtým dotýkala Tomáša (pokúšala sa ho prebrať, skúšala, či dýcha).

DAKTYLOSKOPICKÁ ANALÝZA

Daktyloskopia je veda zaoberajúca sa rozpoznávaním a skúmaním papilárnych línií na vnútornej strane článkov prstov, prípadne dlaní. Daktyloskopické skúmanie sa teda zameriava predovšetkým na analýzu otlačkov prstov na plochách a predmetoch.

Obidva nože zaistené na mieste činu boli podrobené  daktyloskopickému skúmaniu. Rovnako ako v prípade analýzy DNA, aj daktyloskopické posudky boli vyhotovené pre každý nôž zvlášť, pretože nože neboli zaistené naraz.

Posudok č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1574 zo dňa 20.05.2019 analyzuje daktyloskopické stopy na vecnej stope č. 73 (nôž s čiernou rukoväťou):

Posudok č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1776 zo dňa 29.07.2019 analyzuje daktyloskopické stopy na vecnej stope č. B2 (nôž s pestrofarebnou rukoväťou):

Na žiadnom z nožov sa teda dokázateľne nenachádzali upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Ak by nožmi boli spôsobené také devastačné zranenia, aké utrpel Tomáš, ktoré podľa znaleckého posudku boli spôsobené veľkou silou a intenzitou, musel útočník zbraň pevne zvierať v dlani. Aká je pravdepodobnosť, že by sa na nej nezachovali nijaké odtlačky dlane a prstov? 

KDE SA NOŽE NAŠLI

Okrem neexistujúcich odtlačkov prstov a dlaní a neexistujúcich  biologických stôp nesúcich Tomášovu DNA je zaujímavé aj umiestnenie kuchynských nožov v zásuvke bielizníka.

Na fotografii z obhliadky miesta činu je vidieť čepeľ noža s čiernou rukoväťou – stopa č. 73. Poloha druhého noža, ktorý polícia „nenašla“ je vyznačená červenou čiarkovanou čiarou. Obidva nože sú umiestnené v pomerne plytkej zásuvke rúčkou smerom k zadnej strane zásuvky, čepeľami dopredu. Pod zásuvkou je vyložená kôpka oblečenia, ktorá bola v nej.

Z toho vyplýva, že ten, kto vkladal nože do zásuvky ju musel otvoriť, vybrať tenisovú raketu, vyložiť kôpku oblečenia, ktorá bola navrchu a pomerne neporušenú ju položiť na zem pred zásuvku. Potom nadvihol niekoľko ďalších kusov oblečenia a vložil pod ne nôž s čiernou rukoväťou. Následne nadvihol okraj poskladaného sivého uteráka a vložil dovnútra nôž s pestrofarebnou rukoväťou. Nakoniec navrch vrátil tenisovú raketu.

Vzhľadom na to, že zásuvky bielizníka sa nedali úplne vysunúť, jediný spôsob, ako mohli byť nože umiestnené do zásuvky rúčkou dozadu je taký, že nôž bol chytený za čepeľ a tak vložený na miesto, kde sa našiel. Pri takejto manipulácii s nožmi by na nich mali byť otlačky prstov. Žiadne sa nenašli.

Ak sa pozrieme detailne na fotografie sivého uteráka, je zrejmé, že napriek tomu, že jedna strana noža s červenou rukoväťou bola masívne zakrvácaná, žiadna krv nie je otlačená na uteráku aj napriek tomu, že uterák ležal na noži vlastnou váhou a popri tom bol zaťažený ešte aj tenisovou raketou. Ako je možné, že sa krv z čepele noža neotlačila na uterák? Je len jedno možné vysvetlenie, a to že nôž bol do uteráka vložený, keď už krv na ňom bola zaschnutá. 

Túto skutočnosť treba vnímať v súvislosti s časovým intervalom, kedy sa skutok stal a kedy pravdepodobne bol nôž do uteráka vložený. 

Krátko si zrekapitulujme, čo na základe dokazovania vieme:

• 15:15 – 15:20 Tomáš robí fotky s Juditiným mobilným telefónom

• 15:20 – 15:26 Judita s Tomášom surfujú na internete

• 15:30 suseda Simona G. počuje z Juditinho bytu hlboký mužský hlas

• 15:38 Judita telefonuje mame a za necelú minútu telefonuje na 112.

Čas, v ktorom sa odohral útok a následné Juditine konanie je na základe dôkazov 8 minút (15:30 – 15:38). Čo sa stalo počas týchto ôsmych minút? 

Zvoní zvonček, Judita otvára dvere, prebieha komunikácia s útočníkom, prichádza Tomáš, nasleduje útok, počas útoku Judita v dôsledku zranení stráca vedomie – nevieme na ako dlho. Judita sa preberá, zisťuje Tomášov stav, snaží sa dovolať mame – pre množstvo krvi na zranených rukách sa jej to nedarí, odchádza do kuchyne umyť si ruky, potrebuje uterák na zastavenie krvácania, odchádza preň do izby a v šoku berie so sebou nože z kuchynského drezu, nože ukladá na zem a snaží sa zo zásuvky vybrať uterák – zisťuje, že sa jej to nedá urobiť, odchádza do chodby pred izbou, kde je komoda s osuškami , z ktorej vyberá červenú osušku, zastavuje krvácanie a hneď volá mame.

Keby zakrvavený nôž s pestrofarebnou rukoväťou vkladala do sivého uteráka Judita hneď po príchode do izby, krv z čepele noža by sa  otlačila na uterák. Ale to sa nestalo.

Nôž ostal ležať na podlahe v izbe a krv na ňom zaschla. Podľa trasologických stôp je preukázané, že Judita bola v izbe iba raz a už sa do nej nikdy nevrátila. Po odchode Judity z izby nože ostali ležať na podlahe. Judita nikdy nože do zásuvky nevložila.

Na to, aké činnosti mala Judita robiť, keď údajne podľa vyšetrovateľa mala schovávať nože, je na zásuvke a v zásuvke bielizníka málo krvi vzhľadom na rozsah a závažnosť jej zranení. Žiadne z oblečenia, ktorým mala manipulovať, nie je vôbec zakrvácané.

Judita mala úplne nefunkčnú pravú (dominantnú) ruku. Okrem palca mala na pravej ruke všetky štyri prsty porezané až na kosť - prerezané všetky šľachy. Všetky činnosti by musela vykonať ľavou rukou, ktorú mala tiež zranenú – bodná rana na malíčku, rezná rana na ukazováku, rezná rana na dlaňovej hrane, bodnorezná rana na predlaktí.

Fotografie Juditiných zranení nie su vhodné pre mladistvých a citlivé osoby. Súhlasím s prehliadaním citlivého obsahu.

Keď zhrnieme vyššie uvedené zistenia, vyplýva z nich nasledovné: Na žiadnom z nožov sa nenašla Tomášova DNA ani nijaké otlačky prstov. Nože sa našli uložené v zásuvke v Juditinej izbe nezvyčajným spôsobom – rúčkou dozadu a čepeľou dopredu.

 Prečo na nožoch analýza neodhalila nijaké biologické ani daktyloskopické stopy, ak boli útočnými zbraňami? Ako a kým boli vložené do zásuvky, keď sa na ich čepeliach nenašli žiadne odtlačky? 

V čase, keď Judita zaniesla nože do izby mala pravú ruku nepoužiteľnú, ľavú ruku bolestivo zranenú a silne krvácajúcu. Zvládla by ľavou rukou  otvoriť zásuvku, vybrať z nej takmer neporušenú kôpku oblečenia,  tenisovú raketu a chrániče kolien, vložiť do zásuvky obidva nože a potom ich pozakrývať? Kôpka oblečenia, ktorá bola vyložená von zo zásuvky, legíny, pod ktorými bol položený čierny nôž, ani chrániče neboli pritom vôbec zakrvácané. 

Ak by do zásuvky vkladala nôž, ktorý bol zakrvácaný od krvi v jej dlani, ako je možné, že sa krv neotlačila do uteráka, ktorým bol nôž zakrytý a zaťažený chráničmi a tenisovou raketou? 

Celý tento scenár nedáva zmysel. Jediným logickým vysvetlením je, že zakrvácaný nôž bol zásuvky vložený až po obschnutí. Kto ho tam vložil, keď po Judite boli v izbe už len policajti...? 

KTORÝ NÔŽ MAL BYŤ VRAŽEDNOU ZBRAŇOU?

Aj napriek zisteniam v znaleckých posudkoch, ktoré konštatovali neprítomnosť Tomášovej DNA  a neexistenciu daktyloskopických stôp na kuchynských nožoch, prokurátor ich v obžalobe označil za vražedné zbrane. Zjavne ale nevie, ktorý z nožov to vlastne mal byť:

Obžaloba uvádza, že skutok bol spáchaný „pravdepodobne nožom zn. Fiskars... ako aj kuchynským nožom s farebnou rukoväťou...“ , pričom nikde v spise nie je zmienka o tom, akým spôsobom mali byť nože použité: Boli použité obidva a nejako sa pri bodaní striedali? Ako a prečo by niekto takto viedol útok? Ak bol použitý len jeden z nich, ktorý? A prečo boli potom v izbe nájdené dva? Toto je opäť scenár, ktorý nedáva zmysel.

POSUDOK POLICAJNÝCH ZNALCOV – MUDr. IVANA A MUDr. JANČIOVEJ

Jedným z dokumentov, na ktorých prokurátor postavil obžalobu, bol posudok policajných znalcov MUDr. Ivana a MUDr. Jančiovej, podľa ktorého zranenia, ktoré utrpel Tomáš, mohli byť spôsobené obidvoma zaistenými nožmi. 

Takto znalci popisujú zaistené nože na základe fotografií zo spisu:

Znalci počas pitvy nemali k dispozícii zaistené nože, veľkosti Tomášových rán porovnávali len s nožmi na fotografiách, ktoré im poskytol vyšetrovateľ.

• Metrické parametre nožov znalci len odhadovali. Ani znalci ani vyšetrovateľ reálne (fyzicky) nezmerali nože (veľkosť a tvar čepelí nožov).

• Takéto meranie urobila len obhajoba priamo v kancelárii vyšetrovateľa Hulmana a tam na mieste dostal vyšetrovateľ informáciu, že nože sú v porovnaní s ranami na Tomášovom tele veľké a do rán sa nezmestia. Vyšetrovateľ túto informáciu odignoroval.

Posudok konštatuje, že šírka čepele vo vzdialenosti 12 cm od hrotu je približne 3,3 cm (skutočným premeraním digitálnym meradlom je táto šírka 3,5 cm) a aj napriek tomu, že veľkosť noža je mimo intervalu, ktorý si znalci sami určili (2,5 – 3,0 cm), hovorí, že tento nôž mohol byť použitý. Z uvedeného je jednoznačné, že nôž s čiernou rukoväťou - stopa č.73 nemohol spôsobiť ani jednu bodnú ranu. Jeho šírka čepele v porovnaní s bodnými ranami je väčšia. Veľkým nožom sa nedá urobiť malá rana. 

Z detailného popisu jednotlivých bodných rán v posudku vyplýva, že ani druhý nôž – stopa č. B2 nemohol spôsobiť väčšinu zranení. Znalci vôbec nezohľadnili ani dÍžky čepelí nožov. Rany vznikly bodaním prudkou silou a veľkou intenzitou. Všetky sú však maximálne 12cm hlboké, pričom dÍžky čepelí sú 14cm a 18cm. Je nepravdepodobné, že pri takom intenzívnom útoku v afekte by sa nôž vždy zastavil v hÍbke maximálne 12cm a neprenikol by hlbšie.

Policajní znalci splnili zadanie a uviedli, že „predmetné bodné zranenia mohli byť spôsobené oboma nožmi, ktoré boli zaistené pri obhliadkach miesta činu“ .

Úplne jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz, že ani jeden zo zaistených nožov nie je vražedná zbraň, je Tomášova rifľová bunda. Na tejto bunde sa nachádza priebod, ktorý prechádza cez všetky vrstvy bundy. Tento priebod má dĺžku 2 cm. Priebodu na bunde zodpovedá rana na tele č. 18, ktorá má podľa znaleckého posudku dĺžku 2,3 cm a hĺbku 10 – 11 cm.  Keďže rifľovina je pevná a nepodlieha žiadnym deformáciám, priebod bundy presne definuje šírku čepele noža, ktorý ho spôsobil vo vzdialenosti 10 – 11 cm (hĺbka rany) od hrotu. Pri rešpektovaní dĺžky priebodu 2 cm nôž s čiernou rukoväťou stopa č. 73 vnikne do hĺbky 2,9 cm a nôž s pestrofarebnou rukoväťou stopa č. B2 vnikne do hĺbky 2,9 cm.

Nasledujúce fotografie nie su vhodné pre mladistvých a citlivé osoby. Súhlasím s prehliadaním citlivého obsahu.

Pri pitve obete úmyselného trestného činu je okrem popísania všetkých zranení  úlohou znalca skonfrontovať zranenia s defektmi na oblečení a vražednou zbraňou, ak je k dispozícii.  

Z platného Metodického usmernenia pre výkon pitvy vyplýva, že v prípade poranenia ostrým predmetom je znalec povinný vykonať prehliadku všetkých spôsobilých nástrojov (najmä ich rozmerov) a popísať všetky dráhy pôsobenia násilia vrátane ich rozmerov. V prípadoch, keď sú na šatstve stopy po vonkajšom zásahu alebo poškodení, má znalec zistiť, či tieto stopy zodpovedajú vyšetreným okolnostiam o priebehu smrti, ak sú defekty na šatstve spôsobené zraňujúcimi predmetmi, či ich lokalizácia zodpovedá poraneniam na povrchu tela.

Znalci si nevyžiadali nože zaistené ako vražedné zbrane, nestotožnili ich so zraneniami, ktoré popisovali. Tomášove oblečenie síce zadokumentovali, ale defekty na odeve nestotožnili s ranami ani s údajnými vražednými zbraňami. Prečo?

Keby tak urobili, museli by nepochybne skonštatovať, že zaistené kuchynské nože nemohli byť vražednými zbraňami.

Tieto všetky skutočnosti sú známe vyšetrovateľovi, prokurátorovi aj sudkyni. 

Tomášova bunda s priebodom po noži je dôležitým dôkazom toho, že ani jeden z kuchynských nožov nemohol urobiť ranu pod ním. Aj napriek tomu ju vyšetrovateľ ako dôkaz neuchoval, ale vrátil ju Tomášovým rodičom. Bola to náhoda alebo zámer?

Prekvapivá bola aj reakcia MUDr. Ivana  počas výsluchu na Hlavnom pojednávaní. Na otázky obhajoby k priebodu na rifľovej bunde, k stotožneniu zodpovedajúcej rany na tele Tomáša a porovnaniu veľkosti nožov s priebodom bundy a ranou odpovedal veľmi vyhýbavo resp. odmietol k tejto téme vypovedať s odôvodnením, že to nespadá do jeho odbornosti. Toto je však v rozpore s Metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

LOJALITA SLOVENSKÝCH ZNALCOV

Aj napriek očividnému nesúladu, nelogickosti tvrdení, prípadne nezrovnalostiam v znaleckom posudku, sa závery znalca považujú v rámci vyšetrovania za dôkaz. Jedinou možnosťou, ako poukázať na tendenčnosť znaleckého posudku, je konfrontovať znalca predložením iného znaleckého  posudku.

Každý, kto má skúsenosť s trestným konaním a prácou znalcov vie, že znalci pracujúci pre políciu nepíšu posudky, ktoré by protirečili stanovisku vyšetrovateľa. Príčina je jednoduchá – vyšetrovateľ im dáva prácu, sú v podstate kolegovia. Bez zadaní od vyšetrovateľa by prišli o vačšinu zakázok.

V prípade Judity a Tomáša boli znalci, ktorí sa neštítili vypracovať nepravdivý znalecký posudok a potom ho na hlavnom pojednávaní podľa okolností modifikovať, či zmeniť. Boli aj znalci, ktorým ich vlastné zistenia nekorešpondovali so zadaním vyšetrovateľa a preto pred vynútený záver uviedli formulkou „za predpokladu, že sa skutok stal tak, ako je popísaný v spisovom materiáli...“. A boli aj znalci, ktorí „nehodiace sa“ skutočnosti v posudku jednoducho neuviedli.

Juditini zákonní zástupcovia v procese obhajoby svojej dcéry oslovili mnohých znalcov so žiadosťou o konzultáciu posudkov obžaloby, prípadne o vypracovanie ďalšieho posudku. Potvrdilo sa však to, na čo ich upozorňovali viacerí ľudia z prostredia advokácie: komunita znalcov na Slovensku je malá, každý každého pozná a znalci nikdy neoponujú svojim kolegom bez ohľadu na to, či závery ich posudkov sú alebo nie sú korektné.

Všetci oslovení znalci, ktorí videli fotografie a dokumentáciu týkajúcu sa Juditiných zranení, jednoznačne skonštatovali, že jej zranenia boli obranné. Rovnako všetci znalci, ktorí videli údaje o veľkosti Tomášových bodných rán, potvrdili, že mnohé z rán nemohli byť spôsobené takými veľkými nožmi. Písomne to však potvrdiť nechceli. Niektorí argumentovali množstvom práce, iní to komunikovali otvorene:

Preto sa obhajoba v súlade so zákonom obrátila na zahraničných znalcov. Znalci v Česku a Rakúsku nie sú zaťažení nijakými osobnými väzbami ani kolegialitou.

Prof. Dr. Mário Darok, LL.M. pracuje v Ústave súdneho lekárstva Medizinische Universität Graz, je znalcom v odvetví súdneho lekárstva a viceprezidentom Rakúskej spoločnosti pre súdne lekárstvo.

Profesor Darok súhlasil s vypracovaním znaleckého posudku, v ktorom posúdil Tomášove zranenia so zohľadnením defektu na oblečení a detailne porovnal veľkosti jednotlivých bodných rán s rozmermi nožov označenými ako vražedné zbrane.

Tu sú niektoré zo záverov prof. Dr. Daroka:

• Z optického rozloženia zranení a popisov bodných rán vyplýva, že bodné rany uvedené v tabuľke boli spôsobené rovnakým nástrojom. Rozloženie zranení okrem toho poukazuje aj na skutočnosť, že tieto zranenia vznikli v rýchlom slede.

• Z uvedeného vyplýva, že zraňujúci predmet, ktorý spôsobil rany uvedené v tabuľke, bol stabilný nôž s dĺžkou čepele približne 8-11 cm a šírkou čepele nanajvýš 2,0 cm.

• Po prekonaní odporu kože preniká čepeľ noža pomerne ľahko do hlbokých štruktúr tela - odpor predstavujú už iba kosti. V prípade útoku vedeného veľkou silou a intenzitou páchateľ nevie bodanie dávkovať a čepeľ preniká do tela maximálne, celou svojou dÍžkou až po rukoväť. Pri takomto bodaní dochádza aj k určitému stlačeniu mäkkých tkanív a preto býva bodný kanál o niečo dlhší ako dÍžka čepele. Málokedy však býva kratší.

• Z pohľadu forenznej medicíny je vylúčené, aby nože stopa č. 73 a stopa č. B2 boli nástrojmi, ktorými bol čin spáchaný.

• Z pohľadu forenznej medicíny je ťažko predstaviteľné a nepravdepodobné, aby priemerné 16-ročné dievča s telesnou výškou 1,65 m a váhou 56 kg dokázalo vyvinúť telesnú silu potrebnú na predmetný čin.

• Z pohľadu forenznej medicíny sú poranenia Judity s veľmi vysokou pravdepodobnosťou dôsledkom takzvaných obranných poranení.

Závery prof. Daroka sú jednoznačné a všetky sú v posudku detailne logicky a medicínsky zdôvodnené. 

Sudkyňa znalca prof. Daroka odmietla vypočuť a odmietla aj prečítanie jeho posudku na hlavnom pojednávaní. Posudok je ale súčasťou spisu.

V porovnaní s posudkom prof. Daroka sú závery MUDr. Ivana a MUDr. Jančiovej týkajúce sa vražedných zbraní len konštatovaním, ktoré znalci nepodopierajú nijakým argumentom. MUDr. Ivan a MUDr. Jančiová  uvádzajú, že obidva nože mohli spôsobiť Tomášove zranenia, neuvádzajú však, ako k ich použitiu malo dôjsť. Boli použité na striedačku – najprv jeden a potom druhý? Boli použité súčasne tak, že útočník držal jeden nôž v ľavej a druhý v pravej ruke? A zodpovedá takýmto predpokladom rozmiestnenie, orientácia a veľkosti rán? Profesionálne spracovaný posudok by takéto údaje mal obsahovať.

Z uvedených informácií je zrejmé, že kuchynské nože zaistené na mieste činu, neboli vražednými zbraňami. Nenašli sa na nich stopy DNA ani otlačky prstov, nemohli spôsobiť väčšinu rán na tele obete a akejkoľvek logike sa vymyká aj prípadný spôsob ich použitia – každý samostatne?, obidva naraz?, iba jeden z nich?, ktorý?...

Sám prokurátor v záverečnej reči pripustil, že ani jeden zo zaistených nožov nemusel byť vražednou zbraňou, ale je si istý, že Judita je vinná.