Juditine zranenia 

Keďže Judita bola pri útoku tiež zranená, vyšetrovateľ sa rozhodol objednať znalecký posudok skúmajúci jej zranenia. Ak by znalec v posudku napísal, že Judita si svoje zranenia spôsobila sama, vyšetrovateľ by mal v rukách dôkaz, na ktorom by mohol postaviť obvinenie a ktorého záver by následne zohľadnili všetci nasledujúci znalci. Bolo dôležité aby prvý znalecký posudok, ktorý bude v spise založený bol práve tento.

V prípade Judity a Tomáša bolo v rámci dokazovania pribratých niekoľko znalcov z rôznych odvetví. Predovšetkým z posudkov psychiatra a psychologičky jasne vyplýva, že im bola vyšetrovateľom prezentovaná jediná možná verzia priebehu skutku, založená práve na závere posudku MUDr. Krajčoviča.

Na základe platnej legislatívy:

• Znalec sa do konania priberá za účelom objasnenia konkrétnej skutočnosti dôležitej pre trestné konanie, pokiaľ sa na jej objasnenie vyžadujú odborné znalosti.

• Znalec nesmie podať znalecký posudok, ak má posudzovať odborné otázky, ktoré nespadajú do jeho kompetencie (spadajú pod iný odbor, v ktorom tento znalec zapísaný nie je). V prípade takých otázok si znalec priberie konzultanta z príslušného odboru, pričom túto skutočnosť musí vo svojom posudku uviesť.

• Vzhľadom na to, že znalec nie je svedkom trestného činu a nemôže s istotou tvrdiť, ako ku skutku došlo, formuluje svoje závery s vyjadrením miery pravdepodobnosti výrazmi ako: skutok mohol byť spáchaný.., s veľkou/vysokou pravdepodobnosťou útočník... a pod.

• Otázky pre znalca zostavuje vyšetrovateľ (zadávateľ posudku), pričom položené otázky musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a jednoznačne a nesmú prekračovať hranice odbornej kompetencie znalca.  Položené otázky nesmú byť sugestívne, úskočné alebo klamlivé. Sugestívna otázka je taká, v ktorej je zakomponovaná odpoveď, a teda navádza znalca na žiadanú odpoveď. 

V Juditinom prípade bol ako prvý do konania pribratý MUDr. Jozef Krajčovič, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorého úlohou bolo posúdiť Juditine zranenia.

Vyšetrovateľ mu zadal desať otázok a z formulácií niektorých z nich je zrejmé, akú odpoveď od znalca vyšetrovateľ očakával. 

MUDr. Krajčovič bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že Judita si zranenia spôsobila úmyselne sama so zámerom prezentovať sa ako spoluobeť. Presne takýto záver vyšetrovateľ potreboval, aby ním mohol podporiť svoju vyšetrovaciu verziu.

Aj napriek mnohým nezrovnalostiam a nelogickým tvrdeniam znalec prijal jednoznačný záver, z čoho je zrejmé, ako veľmi sa snažil splniť zadanie vyšetrovateľa.

◼︎

V prvom bode posudku sa mal znalec oboznámiť so zraneniami a preštudovať si dostupnú zdravotnú dokumentáciu.

Znalec v odpovedi uvádza citáty z lekárskych správ z traumatologickej ambulancie žilinskej FNsP a trenčianskej Nemocnice pre obvinených. Aj napriek tomu, že úlohou znalca Krajčoviča bolo popísanie Juditiných zranení, jeden celý obsiahly odsek  venuje popisu Juditinho psychického stavu a momentálneho rozpoloženia aj napriek tomu, že takého hodnotenie nespadá do jeho odboru a posúdením Juditinho psychického stavu sa zaoberajú iní dvaja znalci.

Naproti tomu si nevyžiadal operačný protokol, ktorý najdetailnejšie a najpodrobnejšie popisuje stav jej zranení. Operačný protokol v tom čase nebol súčasťou spisu a bol to dokument, ktorý neskôr oslovený znalec obhajoby (MUDr. Lacina) označil za najdôležitejší a vyžiadal si ho ako prvý. 

◼︎

V druhom bode bolo úlohou znalca popísať všetky Juditine zranenia. Vzhľadom na to, že znalec Krajčovič si nevyžiadal operačný protokol, nesprávne vyhodnotil ranu na malíčku ľavej ruky. Popísal ju ako reznú, pričom z operačného protokolu jednoznačne vyplýva, že išlo o ranu bodnú, ktorú chirurg zväčšil pri hľadaní šľachy.

Pri popise zranení znalec Krajčovič na str. 10 svojho posudku zdôraznil, že Judita „...tiež utrpela ďalšie rezné rany povrchové, ktoré neboli zaznamenané v jej zdravotnej dokumentácii...“ .

Znalec hrubo zvýrazneným písmom upriamuje pozornosť na mnohopočetné drobné zranenia. Ich vzniku sa však už v posudku ďalej vôbec nevenuje. Ako teda vznikli a prečo ich nijako nevyhodnotil, keď ich pri popise v úvode zdôraznil?

Pri popise zranení (a následne aj pri popise mechanizmu ich vzniku) nemal znalec vedomosť, ktorá Juditina ruka je dominantná. Nevedel, že je praváčka.

◼︎

Po úvodných dvoch otázkach vzťahujúcich sa na popis zranení, nasleduje otázka č. 3:

“Vyjadrite sa k mechanizmu vzniku týchto zranení; uveďte akým spôsobom a predmetom boli/mohli byť tieto zranenia spôsobené. Ak boli, resp. mohli byť zranenia na tele obvinenej spôsobené inou osobou, popíšte polohu a vzájomné postavenie obvinenej a útočníka v čase vzniku týchto zranení. Uveďte, či zranenia obvinenej mohli byť spôsobené nožom, ktorý bol zaistený pri obhliadke, prípadne nožom, ktorý bol zaistený pri dodatočnej obhliadke, prípadne iným nožom.”

Pri zodpovedaní tejto otázky by znalec mal popísať všetky možné mechanizmy ich vzniku s uvedením miery pravdepodobnosti a zdôvodnením svojich tvrdení.

V odpovedi na túto otázku znalec ponúka všeobecný popis vzniku rezných poranení. Vôbec nevysvetľuje logiku poradia ich vzniku: porezala si pravou rukou zápästie ľavej ruky, spôsobila si reznú ranu na ľavom predlaktí,  bodla si do ľavého malíčka (túto ranu znalec označil chybne za reznú), spôsobila si mnohopočetné rezné poranenia (ktoré, ako zdôrazňoval, neboli zaznamenané)  a potom vzala nôž do takto zranenej ľavej ruky, spôsobila si viaceré drobné rezné poranenia a porezala si prsty pravej ruky s prerezaním šliach až na kosť..? Alebo to bolo naopak?

◼︎

Otázky č. 4 (či jej zranenia zodpovedajú tzv. obranným poraneniam) a č.5 (či si zranenia mohla spôsobiť sama ako demonštratívne, resp. či sa v jej prípade mohlo jednať o pokus o samovraždu) sa preto v kontexte otázky č. 3 javia ako duplicitné. Posúdenie možného pokusu o samovraždu spadá do kompetencie znalca z odvetvia psychiatrie, nie súdneho lekára - patológa.

V odpovedi na otázku č. 5 (či si Judita mohla spôsobiť zranenia sama ako demonštratívne, príp. či sa mohlo jednať o pokus o samovraždu) sa  sústreďuje na porovnanie množstva a závažnosti zranení Tomáša s Juditinými zraneniami. Rozdielnosť zranení uvádza ako dôkaz toho, že Judita si spôsobila zranenia sama. Jeho záver nie je podporený žiadnym medicínskym poznatkom, skúmaním alebo skutočnosťou.

Toto tvrdenie opäť zvýrazňuje hrubým písmom a neuvádza žiadnu mieru pravdepodobnosti – tento záver je jediný a jednoznačný. Nepripúšťa žiadnu pochybnosť.

◼︎

A aby vyšetrovateľova verzia priebehu skutku bola znalcovi úplne zrejmá,  opäť podsúva svoj predpoklad v otázke č. 7:

“Vyjadrite sa, či vzniknuté a dokumentované zranenia u obvinenej, zohľadňujúc aktuálne poznatky, mohli vzniknúť konaním inej osoby, alebo si tieto zranenia mohla spôsobiť obvinená sama za predpokladu, že nožom, ktorý bol zaistený pri obhliadke, alebo nožom, ktorý bol zaistený pri dodatočnej obhliadke,  útočila na poškodeného a spôsobila mu poranenia dokumentované v znalcovi predloženom spisovom materiáli.”

Táto pomerne komplikovane naformulovaná otázka mala veľmi pravdepodobne znalca navigovať k záveru, že Judita sa porezala sama pri útoku na Tomáša.

V závere každého znaleckého posudku je uvedená znalecká doložka, ktorej súčasťou je nasledovné prehlásenie:

Znalec bol poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a je si vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Túto znaleckú doložku MUDr. Krajčovič potvrdil vlastnoručným podpisom dňa 04.07.2019.

Vzhľadom na to, že takto vypracovaný znalecký posudok bol v rozpore s Juditinou výpoveďou a vzbudzoval podozrenie z tendenčnosti,  rozhodla sa obhajoba objednať iný nezávislý znalecký posudok s totožnými otázkami, na ktoré odpovedal znalec obžaloby Krajčovič.

Podľa platných právnych predpisov znalec nemusí byť občanom SR a nemusí byť ani zapísaný v zozname znalcov vedenom na území SR  – Trestný poriadok pozná iba pojem znalec, a preto nie je vylúčené a v praxi je to bežné, že si objednávateľ obstará znalecký posudok v inom štáte. 

Zákonní zástupcovia Judity preto na základe výberu zo zoznamu znalcov oslovili znalca MUDr. Petra Lacinu z Ústavu súdneho lekárstva fakultnej nemocnice v Hradci Králové.

Posudok, ktorý bol vypracovaný 9.11.2019 a následne založený do spisu mal však záver diametrálne odlišný od záveru MUDr. Krajčoviča:

Znalec MUDr. Lacina vo svojom posudku doslova uvádza: „Rozsah a umiestnenie úrazových zmien na tele Judity...je možné s veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, označiť za poranenia vzniknuté v rámci jej obranného zápasu.“ a „Podľa rozsahu a umiestnenia vzniknutých úrazových zmien je možnosť, že by si tieto poranenia spôsobila poškodená sama, a to buď úmyselne alebo vlastnou nedbanlivosťou, len veľmi málo pravdepodobná a z praktického hľadiska je potrebné ju celkom vylúčiť.“

Berúc do úvahy skutočnosť, že Juditine zranenia posúdili dvaja znalci úplne odlišne, rozhodla sa obhajoba osloviť  ďalšieho znalca. 

Dr. Lisa Mailänder, ktorá je rakúskou znalkyňou v odvetví detskej úrazovej chirurgie, vypracovala svoj posudok 15.12.2019.

Jej závery korešpondujú so závermi MUDr. Lacinu: „Zranenia, ktoré utrpela Judita...na oboch rukách aj na ľavom predlaktí sú s veľkou pravdepodobnosťou obranné poranenia.“ a „Vzhľadom na dôvody popísané v bode 3. je toto (predpokladané samovražedné konanie) veľmi nepravdepodobné.“

Okrem písomného vyhotovenia posudku sú znalci predvolaní na Hlavné pojednávanie, aby mali procesné strany možnosť opýtať sa ich na detaily alebo prípadné nejasnosti v predloženom posudku.

Na prvých siedmych pojednávaniach sudkyňa Pilátová rešpektovala návrh prokurátora na poradie výsluchov. Keď obhajoba požiadala o zmenu poradia, sudkyňa tento návrh zamietla. V prípade znalca Krajčoviča však sama od seba urobila výnimku a prehodila výsluch znalcov . 

V termíne plánovaného výsluchu znalca Krajčoviča predvolala na Hlavné pojednávanie dňa 28.08.2020 znalcov obhajoby – MUDr. Lacinu a Dr. Mailänder. Sudkyňa nie je povinná vysvetľovať svoje rozhodnutia, preto zostáva len domnievať sa, že za prednostným vypočutím MUDr. Lacinu a Dr. Mailänder  bol zámer poskytnúť  znalcovi obžaloby Krajčovičovi priestor na prípravu svojho vystúpenia. Logickosť takejto úvahy podčiarkuje aj skutočnosť, že sama sudkyňa poslala znalcovi Krajčovičovi znalecké posudky obhajoby a aj zápisnicu z Hlavného pojednávania, na ktorom boli vypočutí znalci obhajoby.  Znalec Krajčovič tak dostal možnosť pripraviť sa na svoj výsluch. 

Takýto postup je v súdnom procese, kde sudca má pôsobiť ako nezávislý „rozhodca“ medzi obžalobou a obhajobou veľmi neštandardný a vzbudzuje dojem zaujatosti.

Iniciatívne zasielanie posudkov a zápisníc z hlavných pojednávaní znalcom obžaloby nebolo jediným neštandardným konaním sudkyne Pilátovej. Sudkyňa umožnila prokurátorovi Mikulášovi  na všetky pojednávania, kde boli vyslúchaní znalci – lekári sám sebe ustanoviť a prizvať si odborného konzultanta – MUDr. Štullera (kamaráta MUDr. Krajčoviča), čo je v rozpore s Trestným poriadkom.

Najdôležitejšou časťou výsluchu znalca na Hlavnom pojednávaní je prečítanie posudku a záveru posudku a prehlásenie znalca, že zotrváva na svojom závere.

Hneď po prečítaní záveru svojho jednoznačného posudku sa snažil MUDr. Krajčovič spochybniť závery MUDr. Lacinu a Dr. Mailänder, čo mu neprislúcha.

Počas výsluchu na otázku obhajcu, v akom poradí si mala Judita spôsobiť utrpené zranenia, znalec odpovedal takto:

Použitie slovných spojení „veľmi pravdepodobne“, „buď...alebo...“ je dôkazom, že znalec nevie popísať postupnosť vzniku zranení. S určitosťou však vie, že si ich Judita spôsobila sama, aj keď nevie ako.

Pri výpovedi znalec Krajčovič takto popísal a demonštroval jeho predpokladaný spôsob, akým si Judita mala spôsobiť reznú ranu na ľavom predlaktí:

Každý, kto si položí na dlaň nôž, prichytí ho palcom (bez použitia štyroch prstov, ktoré mala mať v tom čase Judita už zranené a nefunkčné) a vyskúša si popísaný pohyb, zistí, že spôsobiť si ranu úmyselne takýmto spôsobom je nemožné.

Na porovnanie, takto sa vyjadrili k rane na ľavom predlaktí znalci obhajoby:

Dr. Lisa Mailänder na otázku obhajcu: „Podľa vášho názoru, vzhľadom na to, že máte skúsenosti okrem znaleckej činnosti aj z vlastnej praxe, ktorú prevádzkujete, vyjadrite sa, či zranenie obžalovanej na predlaktí je podľa vás typické pre samopoškodzovanie?“ odpovedala: „Je to veľmi netypické pre sebapoškodzovanie, pretože rezajúca ruka obvyklým spôsobom reže priečne. Ale toto zranenie je v pozdĺžnej pozícii.“

MUDr. Lacina na rovnakú otázku, či je možné považovať Juditine zranenie na predlaktí za zranenie typické pre sebapoškodzovanie, odpovedal: „Absolútne nie. Ja za svoju 54 ročnú prax som videl niekoľko málo stoviek sebapoškodzovania. Tie bodno-rezné poranenia boli väčšinou umiestnené na vnútornej strane zápästia alebo v lakťovej jamke, menej často na krku a ešte menej často na vnútornej strane predkolenia. Umiestnenie na vnútornej strane prstov, či na predlaktí približne uprostred predlaktia, pozdĺžne s osou orientované, som prakticky nikdy nevidel.“

Znalec Krajčovič, po preštudovaní si posudkov a výpovedí MUDr. Lacinu a Dr. Mailänder a s vedomím, že jeho posudok, hoci s jednoznačným záverom, zrejme v konfrontácii neuspeje, pri výpovedi ponúkol ďalší „nápad“, ako mohli vzniknúť najvážnejšie z Juditiných zranení – poranenia štyroch prstov pravej ruky s prerezaním šliach až na kosť...

Takýto nový mechanizmus vzniku poranení na prstoch vymyslel znalec Krajčovič po konzultácii s MUDr. Ivanom, ktorý robil pitvu Tomáša. Pri pitve bolo popísaných 51 rán, ktorých mnohé prechádzali cez pevné tkanivá a trikrát došlo k preťatiu a narezaniu rebier. 

MUDr. Ivan vo svojom posudku aj vo výpovedi uviedol, že preťatie rebier patrilo medzi posledné rany, ktoré Tomáš utrpel – došlo k nim v záverečnej fáze útoku, keď Tomáš už ležal a nebránil sa a útočník sa nachádzal po Tomášovej ľavej strane.

Poškodenia rebier sú v posudku MUDr. Ivana popísané nasledovne: na ľavej strane hrudníka kompletné prebodnutie (preťatie) 4. rebra, 5. rebro narezané, 6. rebro dvojnásobne kompletne prebodnuté(preťaté) vo vzdialenosti 1 cm od seba, na hornej časti 7. rebra dva nárezy.

Z popisu teda vyplýva, že pri prebodnutí jedného rebra došlo zároveň k narezaniu rebra pod ním.

Ak útočník stál tak, ako popisuje MUDr. Ivan, došlo k poraneniu rebier nasledovne:

Scenár  vytvorený znalcom Krajčovičom však nesedí.

Pri takomto mechanizme, ak by sa ruka zošmykla po čepeli noža tak, ako to tvrdí MUDr. Krajčovič, hlboká rezná rana by bola v dlaňovej časti a nie na prstoch!

Znalec v písomnom vyhotovení posudku prijal záver, že sa Judita zranila zámerne sama.

Počas výpovede svoj záver zmenil, keď povedal, že sa jej ruka zošmykla po čepeli noža pri bodaní.

V ani jenom z prípadov však nie je jasný mechanizmus vzniku viacerých menších rezných zranení na obidvoch rukách, ktorých vznik pri obrannom zápase je prirodzený, pri sebapoškodení však nepravdepodobný.

Tu sú ďalšie zavádzajúce, lživé a nelogické tvrdenia znalca Krajčoviča:

• „Operačnú správu som si nevyžiadal, pretože bola v zdravotnej dokumentácii priloženej v spise. V prípade, že by nebola, tak by som tak učinil...“ Pravdou však je, že v čase vypracovania posudku znalcom Krajčovičom, Operačný protokol nebol súčasťou spisu.

• O zranení na malíčku ľavej ruky:

  Krajčovič: „Operatér to uznal ako ranu bodnú, podľa môjho názoru išlo skôr o reznú ranu.“ 

  Obhajca: „Kto podľa vás videl tú ranu lepšie – vy alebo operatér?“ 

  Krajčovič: „Operatér.“

• Krajčovič: „...aj druhá strana jedného aj druhého noža, tzn. aj tupá časť bola pomerne ostrá u obidvoch...“

Je ustálenou praxou, že v prípade, ak sa v prejednávanom  prípade objaví  ďalší znalecký posudok, ktorého závery sa rozchádzajú s prvým znaleckým posudkom, požiada sudca o stanovisko znalecký ústav. 

V prípade Judity boli na jej zranenia vypracované štyri znalecké posudky (MUDr. Krajčovič, MUDr. Lacina, Dr. Mailänder a prof. Dr. Darok), pričom tri z nich vo svojich záveroch konštatujú zhodne, že Juditine zranenia sú obranné, jediný MUDr. Krajčovič zastáva názor, že Judita sa zranila úmyselne alebo možno aj neúmyselne sama.

(NE)ZAUJATOSŤ SUDKYNE

Obhajoba preto žiadala v rámci doplnenia dokazovania o posudok znaleckého ústavu, ktorý je nadradený posudkom individuálnych znalcov. Sudkyňa Pilátová však tento návrh zamietla. Netreba ani pripomínať, že takto postupovala sudkyňa v prípade obvinenej, ktorá je mladistvá, bez akejkoľvek trestnej minulosti, ktorá vinu na skutku ako aj sebapoškodzovanie odmieta, u ktorej na prípadné sebapoškodzovanie nie je podľa znaleckého posudku psychiatra (viď nasledujúci článok) žiadny predpoklad a u ktorej polícia nenašla žiadny motív na spáchanie skutku. 

Je takýto postup sudkyne naozaj prejavom nezaujatého a spravodlivého rozhodovania? 

Nemala sudkyňa obavu z toho, že znalecký ústav potvrdí závery znalcov obhajoby? Ústavný posudok už nevypracováva jeden znalec, ale tím znalcov, ktorých menuje ústav a ktorých je už výrazne ťažšie ovplyvniť.

(NE)ZAUJATOSŤ ŽILINSKÝCH KRAJSKÝCH PROKURÁTOROV 

Pred začiatkom každého výsluchu musí byť vyslúchaná osoba (svedok, znalec) poučená o význame znaleckého posudku  a trestnoprávnych následkoch nepravdivého znaleckého posudku:

Ak znalec (pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní) uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo pri podávaní znaleckého posudku inému spôsobí škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedené činy závažnejším spôsobom konania, alebo z osobitného motívu. Ďalej odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedené činy a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonní zástupcovia mladistvej Judity sú presvedčení o nepravdivosti znaleckého posudku MUDr. Krajčoviča ako aj o nepravdivosti väčšiny jeho tvrdení uvádzaných pri výsluchu na Hlavnom pojednávaní, obrátili sa s podnetom na činnosť znalca na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) v Banskej Bystrici.

Tam dostali informáciu, že podnet spíšu a zaevidujú, ale následne ho odstúpia do Žiliny z titulu územnej príslušnosti. Pri takomto postupe by však nastala situácia, že žilinskí vyšetrovatelia by prešetrovali postup znalca, ktorého si sami ustanovili a s ktorým dlhodobo spolupracujú.

Vzhľadom na takýto predpokladaný vývoj, sa obrátili dňa 02.11.2020 s Oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu podania nepravdivého znaleckého posudku na Generálnu prokuratúru SR.

V oznámení vyslovene žiadali, aby prípad prešetrili poverené orgány s pôsobnosťou mimo Žilinského kraja. V odpovedi z Generálnej prokuratúry sa uvádza, že predmetnú trestnú vec Krajskej prokuratúre Žiline n e o d n í m a j ú. 

Toto rozhodnutie je odôvodnené tým, že žiaden z prokurátorov Krajskej prokuratúry Žilina sa v tomto prípade necíti zaujatý:

 Inými slovami povedané, Krajská prokuratúra Žilina, ktorá vyšetrovateľovi schvaľuje menovanie znalca, bude teraz tohto znalca „vyšetrovať“. 

Zaujatý sa necíti byť ani prokurátor Mikuláš, ktorého svedkom je znalec Krajčovič a ktorého on sám prostredníctvom vyšetrovateľa Hulmana menoval pre tento prípad. 

Zaujatý sa necíti byť ani ďalší krajský prokurátor, ktorého syn Matej v prípade vystupuje ako svedok, a ktorý je účastníkom Facebookovej komunikácie zaistenej na základe právnej pomoci z USA. Túto prokurátor Mikuláš a sudkyňa Pilátová odmietli oboznámiť na hlavnom pojednávaní, pretože to je jeden z dôležitých dôkazov Juditinej neviny.

PREČO BOL KRAJČOVIČOV POSUDOK PRE OBŽALOBU TAKÝ DÔLEŽITÝ?

Účelom tendenčného posudku MUDr. Krajčoviča bolo zabezpečiť do spisu „dôkaz“, že Judita sa zranila sama a takto podporiť tvrdenie vyšetrovateľa, že na mieste činu nikto tretí nebol. 

A práve tento „dôkaz“ bol prezentovaný ďalším znalcom, medzi inými psychiatrovi a psychologičke, záverom ktorých sa venujeme v článku ‘motív’.