Právne a procesné pochybenia

Celý proces od úplneho začiatku až do dnešného dňa sprevádza množstvo právnych pochybení, nezákonných postupov, či ignorácie zo strany súdu. Prokurátor, ako i sudkyňa, si počas konania vytvorili a zaviedli novú trestnú zásadu - účel svätí prostriedky, podľa ktorej sa v procese aktívne riadia. 

Pochybenia orgánov činných v trestnom konaní súd učiteľsky a starostlivo opravuje alebo si ich vôbec nevšíma, rovnako ako tie svoje, pretože v rámci tejto podivnej novej zásady nie je pre nich ani trochu dôležité, že postupy sú protizákonné, pretože učelom evidentne je definitívne sa vysporiadať s Juditou a poslať ju natvrdo do basy, aby bola verejnosť spokojná a aby systém založený na odsudzovaní nevinných ľudí na základe vykonštruovaných a pochybných znaleckých posudkov a nezákonných postupov neutrpel a zostal zachovaný.

Mimo tejto novej zásady si modifikovali aj iné trestnoprávne zásady na prezumpciu správnosti dôkazov obžaloby a prezumpciu nesprávnosti dôkazov obhajoby. Takéto nazeranie súdu je evidentné a je v rozpore so zásadou rovnosti strán, keď sa súd nielen prikláňa, ale stáva sa akoby stranou samotnej obžaloby.

Prokurátorova obžaloba

Jednou z najdôležitejších úloh prokurátora v celom procese bolo podanie obžaloby na súd. Táto obžaloba však mala jeden zásadný nedostatok - v jej skutkovej vete nebolo vyjadrené konanie, čiže to, čo mala Judita robiť a ako a akým spôsobom mala konať. Obžaloba podľa zákona musí nevyhnutne obsahovať konanie, najmä ak ide o trestný čin vraždy, ktorý je zo svojej podstaty trestným činom, kde sa konanie vyžaduje.

Prokurátor sa tak obmedzil iba na opis toho, čo sa niekde stalo a aký to malo výsledok, ale to najdôležitejšie čo tam malo byť, a to ako sa to stalo, tam z nepochopiteľných príčin nie je. Po odmyslení si tohto opisu v skutkovej vete ostalo len spojenie teda pravdepodobne spôsobila poškodenému. 

Celých 54 týždňov od 14.11.2019 (deň, keď súd prijal obžalobu) do 27.11.2020 (vynesenie rozsudku) tak v trestno-právnom zmysle nebolo vedené konanie pred súdom o konkrétnom skutku. Prokurátor nezachoval ani totožnosť skutku z obvinenia, keďže vyšetrovateľ v obvinení konanie uviedol, prokurátor ho v obžalobe už neuviedol. 

Základným predpokladom pre rozhodnutie súdu o obžalobe je zistenie, či sa skutok vôbec stal a či je trestným činom. Ak sa však skutok v obžalobe nenachádza, na základe čoho má súd rozhodnúť? Voči čomu sa mala Judita brániť? Súd je totiž viazaný skutkom tak, ako je vymedzený v obžalobe. K zisteniu súdu, či sa skutok stal a či je trestným činom, má prispieť vykonané dokazovanie. Ak chýba vyjadrený žalovaný skutok, dokazovanie čoho sa vlastne má uskutočniť? Keď nie je skutok, o čom má súd rozhodnúť, či sa stalo alebo nestalo?

Problém nastal už vo fáze, keď prokurátor túto obžalobu podal na súd. Súd je totiž povinný takúto obžalobu preskúmať. Ak by súd toto zodpovedne vykonal, túto obžalobu by nikdy nemohol prijať pre jej zásadné nedostatky a musel by ju odmietnúť, a teda vrátiť prokurátorovi na dopracovanie.

Prokurátorovi však bežal čas a hrozilo, že by sa mohla Judita ocitnúť na slobode. Končila sa jej základná 7-mesačná lehota väzby, ktorú bolo potrebné predĺžiť a to je potrebné podľa zákona urobiť najmenej 20 dní pred skončením tejto lehoty buď podaním obžaloby na súd alebo žiadosťou o predĺženie väzby. Je evidentné, čo malo väčšiu prioritu.

Súd toto celkom zrejmé a závažné právne pochybenie z vlastnej iniciatívy sám napravil a v rozsudku, ktorým uznal Juditu za vinnú a vymeral jej trest, doplnil skutkovú vetu tak, aby išlo o trestný čin.  Z pravidiel kontradiktórnosti trestného procesu však také niečo nie je možné.  Doplnil tam nielen skutok samotný, ale aj zavinenie ako také, ktoré v obžalobe úplne absentovalo a teda nemohlo z nej vyplývať ani úmyselné zavinenie, ktoré je nutným predpokladom pre trestný čin vraždy. Jediné, čo súd mohol urobiť, bolo rozhodovanie o skutku uvedenom alebo skôr neuvedenom v obžalobe.

Judita sa tak dostala do zvláštnej situácie, kedy ju v skutočnosti neobžaloval prokurátor, ale až súd svojim rozsudkom, čo však súdu neprináleží. Bolo tým narušené jej právo na obhajobu. Alebo tým chceli naznačiť: prečítajte si noviny a uvidíte, z čoho je vinná?

Je treba pripomenúť, že súd nie je orgánom činným v trestnom konaní a nie je jeho úlohou naprávať pochybenia orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že súd doplnil skutkovú vetu a modifikoval ju oproti pôvodnému obžalobnému návrhu, sa postavil na procesnú stranu obžaloby a významne tak porušil svoju základnú povinnosť byť nestranným súdom.

Prokurátorove pravdepodobné nože

Vo svojej obžalobe prokurátor pozmenil pôvodné znenie obvinenia voči Judite, ktoré vzniesol policajný vyšetrovateľ, a doplnil k pôvodne určenej vražednej zbrani (nožu s čiernou rúčkou a dĺžkou čepele 18 cm) aj druhý nájdený a dodatočne zaistený kuchynský nôž s farebenou rukoväťou a dĺžkou čepele viac ako 14 cm.

Keďže si však nebol istý, ktorý nôž bol v skutočnosti vražedným nástrojom, uviedol, že zranenia na Tomášovom tele mali byť spôsobené pravdepodobne nožom s čiernou rúčkou, ako aj nožom s farebnou rúčkou. Pritom v čase podania obžaloby a po vykonaní znaleckých posudkov, ktoré si obžaloba vyžiadala, už malo byť minimálne jasné, ktorý z nožov bol alebo nebol zbraňou, ktorá mala Tomáša pripraviť o život. 

Dostávame sa tak do zvláštnej situácie, kedy určitá skutočnosť je len pravde podobná, ale nie je s istotou, pravdivo a spoľahlivo zistená, a prokurátor ani súd nedávajú odpoveď na otázku, ako sa mali tieto nože podieľať na Tomášovej vražde. Mali byť použité oba nože naraz spoločným vkladaním do bodných rán alebo malo byť bodané najprv jedným nožom a nato v zápätí druhým nožom? Alebo to nemusel byť žiadny z obžalobou uvedených nožov?

V skutočnosti však žiadny z uvedených nožov nebol vražednou zbraňou, čo vo svojej záverečnej reči pripustil aj samotný prokurátor. Počas celého procesu nebolo vôbec dokázané, že by nimi bolo do Tomáša bodané a že práve činnosťou týchto nožov, či už samostatne alebo spoločne, mala byť spôsobená smrť Tomášovi.

Ak súd ponecháva vo svojom rozsudku slovo pravdepodobne, ktoré nemá žiadne miesto v trestnom práve a rozhodne už nie v takej fáze trestného konania pred súdom, sám tým len relativizuje a vnáša pochybnosti do toho, či zaistené kuchynské nože boli alebo neboli vražednými nástrojmi. 

Výsledkom dokazovania nezodpovedajú ani obžalobou stanovené limity týkajúce sa dĺžky nožov, o čom sme sa už zmieňovali  v článku Údajné vražedné zbrane. Nože sú priliš veľké a do väčšiny rán sa nezmestia. Na súdnom výsluchu znalca MUDr. Ivana, ktorý sa podieľal na pitve obete, bagatelizoval celú plejádu údajov, do akej hĺbky boli na tele vytvorené bodné kanály, pretože tieto zistenia tvorili základ pre odpoveď na kľúčovú otázku č. 7 v znaleckom posudku, na základe ktorej sa určili parametre zraňujúceho nástroja, uvádzané aj v obžalobe prokurátora.

Na tomto súdnom výsluchu vystupoval znalec MUDr. Ivan sám, hoci pri pitve tela sú zo zákona potrební dvaja znalci, ktorí musia podať spoločné vyhlásenie. Druhá znalkyňa na pojednávaní nebola a nebola určená ani spoločná dohoda znalcov, ktorý z nich posudok prednesie. Keďže došlo k zmene určitých vyjadrení oproti písomnému vyhotoveniu znaleckého posudku, pretože znalec na výsluchu tvrdil, že z charakteru bodných rán na tele nie je možné určiť rozmery zraňujúceho predmetu, hoci pôvodne takéto parametre určili, bolo potrebné vypočuť aj druhú súdnu znalkyňu.

Odborný konzultant obžaloby

Celkom bizarná situácia sa odohrala na súdnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2020, keď súd prijal do súdneho spisu Opatrenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorým si prokurátor ustanovil pribratie odborného konzultanta, a vyhlásil svoje opatrenie, ktorým súhlasil s prítomnosťou odborného konzultanta obžaloby MUDr. Štullera na hlavnom pojednávaní.

Rovnako súd vydal podobné opatrenie aj na pojednávaniach konaných dňa 28.08.2020 a 25.09.2020 a umožnil obžalobe, aby mala na týchto pojednávaniach prítomného svojho odborného konzultanta. Sudkyňa to zdôvodnila tým, že prokurátor je orgán činný v trestnom konaní.

Podľa zákonného ustanovenia Trestného poriadku môžu orgány činné v trestnom konaní a súd využiť pomoc odborného konzultanta. Lenže v konaní pred súdom už v konkrétnej veci prokurátor nie je orgánom činným v trestnom konaní, ale stáva sa stranou sporu. Podľa základných zásad trestného konania sú si jednotlivé strany pred súdom rovné. 

Prokurátor nestráca svoje postavenie verejného činiteľa, ani orgánu činného v trestnom konaní v iných trestných veciach, ale v konaní pred súdom sa stáva len stranou, ktorá zastupuje štát a obžalobu, ktorú podal na súd.

Preto prokurátor nebol oprávnený v tejto fáze konania vydať akékoľvek opatrenie, ktorým by do konania pribral odborného konzultanta, a súd už vôbec nemal žiadny zákonný rámec na to, aby takéto opatrenie akceptoval a podriadil sa mu. Prokuratúra totiž podľa Ústavy Slovenskej republiky nespadá pod súdnu moc, má osobitné postavenie. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov, to znamená aj oddelene od prokuratúry.

To, že súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, je zvýraznené na viacerých miestach v Trestnom poriadku použitím spojky "a" v slovnom spojení "orgány činné v trestnom konaní A súd", čím sa opäť významovo oddeľuje postavenie súdu mimo orgány činné v trestnom konaní a zabezpečuje sa tak jeho samostatné a nezávislé postavenie.

Juditini obhajcovia však navrhli, aby aj obhajoba mohla využiť pomoc vlastného odborného konzultanta na súde. Toto bolo zo strany súdu zamietnuté s odkazom na to, že si obhajoba môže obstarať znalecké posudky v konkrétnej veci.

Prvým rozdielom je to, že odborný konzultant obžaloby bol priamo prítomný na priebehu hlavného pojednávania, sedel na lavici vedľa prokurátora, nahliadal do spisu, spolupodieľal sa na kladení otázok vypočúvaným znalcom a minimálne posunkami sa vyjadroval k uvedenému priebehu výsluchu znalcov na pojednávaní. Obžaloba tak získala značnú výhodu a presilu voči obhajobe, ktorej takáto možnosť na pojednávaní nebola umožnená. Tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán pred súdom.

V druhom momente obhajoba obstarala znalecký posudok, ktorý vypracoval prof. Darok. Tento posudok bol ihneď po jeho vypracovaní a úradnom preložení do slovenčiny predložený súdu, ktorý bez akéhokoľvek opodstatnenia rozhodol, že posudok nebude prečítaný, znalec prof. Darok vypočutý a tento dôkaz tak zostal súdom nevykonaný. 

Nachádzali sa v ňom skutočnosti, ktoré by ešte viac oslabovali dôkaznú núdzu na strane obžaloby, pretože úplne vylučovali zaistené kuchynské nože z útoku na Tomáša a Juditine zranenia na oboch rukách označili za jednoznačne obranné. Z toho teda fakticky vyplývalo, že ak sa Judita sama nezranila pri bodaní ani samopoškodzovaní a zároveň zaistené kuchynské nože nie sú vražednými nástrojmi, tak logicky nemôže byť Judita páchateľom tohto skutku, ako sa jej snaží pričítať obžaloba.

Posudok doc. Krajčoviča

Ako už bolo spomínané v článku, ktorý sa venoval Juditiným zraneniam, vyšetrovateľ zadal vypracovanie znaleckého posudku súdnemu znalcovi doc. Krajčovičovi, v ktorom mal zhodnotiť zranenia na oboch Juditiných rukách, popísať ich vznik a určiť, či zranenia nevznikli pri pokuse o spáchanie samovraždy alebo tým, že si ich mala spôsobiť pri bodaní. V zadaní mu tieto otázky položil tak, že znalca navádzal na odpoveď, ktorú sám očakával počuť. 

Už pred zadaním tohto znaleckého posudku prichádzali z policajného prostredia informácie, že Judita si mala zranenia spôsobiť sama a že si mala podrezať žily. To zrejme malo vyplývať z jej zranení, najmä však z reznej rany na ľavom predlaktí, ktorá ale bola úplne nezvyčajná pre samopoškodzovanie, pretože neviedla priečne, ale pozdĺžne a k prerezaniu žíl ani neprišlo, pretože išlo o poranenie s jemným priebehom pod samotnou kožou. 

Znalec následne Juditu osobne navštívil vo väzobnej nemocnici v Trenčíne, kde mal jej zranenia na rukách prehliadnuť a zdokumentovať. Problém tejto prehliadky nebol v tom, že ju robil lekár, pretože doc. Krajčovič ním je, ale to, že ju vykonal ako znalec, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní (ktorými sú policajt a prokurátor) a takéto úkony môžu robiť len orgány činné v trestnom konaní, a že ako znalec na takýto rozsah vlastného získavania a obstarávania dôkazov nemal zákonné oprávnenie. 

Doc. Krajčovič na výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrovateľ mu vybavil vstup do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde mu zabezpečili stretnutie s Juditou, ktorej bolo len príslušníkmi oznámené, že má niekam odísť. O tomto stretnutí nebol informovaný vopred ani obhajca, ktorý podľa zákona má právo byť informovaný o všetkých úkonoch. Judita sa prehliadke podrobila, keďže vzhľadom na svoj vek a vtedajšie vedomosti nemohla tušiť, že takáto prehliadka znalcom je nezákonná, a nevedome tak prispela k svojmu sebaobviňovaniu, čo je zakázané.

Na rovnakom pojednávani tiež uviedol, že nie je povinný suplovať prácu policajtov, ale ísť do trenčianskej väznice a navštíviť Juditu, prehliadnuť ju a nafotiť si zranenia na jej rukách, mu očividne veľký problém nerobilo. Sám vyhotovil dôkazy, ktoré použil pri vyhotovovaní svojho znaleckého posudku. Videl pritom ruky, na ktorých už po 12 dňoch od skutku boli poranenia čiastočne zahojené a preto aj jeho závery v porovnaní napríklad s operačným protokolom, ktorý bol popísaný na základe postupov operatéra pri operácii Juditiných zranení na rukách priamo v civilnej nemocnici, nie sú úplne presné.

Odhliadnuc od toho, že tento znalec prispôsobovaním a menením vlastných záverov pôsobí ako automat na pesničky, ktorý po vhodení mince zahrá ľubovoľný fantazijný záver, podľa čísla v jeho znaleckom denníku má tento konkrétny posudok číslo 44/2019, pričom posudok bol zadaný k 24.05.2019, čo by znamenalo, že mesačne vypracoval priemerne 9 posudkov a tak zrejme už ani nemá riadny prehľad v tom, čo sa v konkrétnych posudkoch vôbec nachádza, čo ukázal aj na svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Tento znalecký posudok je teda nezákonným dôkazom a zároveň došlo k porušeniu Juditinho ústavného práva na nedotknuteľnosť osoby a ľudskej dôstojnosti a porušeniu zásady zákazu sebaobviňovania. 

Súd napriek tomu tento znalecký posudok neodmietol a postavil na ňom svoje rozhodnutie o vine. Označil ho za komplexný, no sám si vybral, čo z neho bude pre rozhodnutie prospešné a čo nie - v otázke č. 7 v písomnom vyhotovení posudku znalec uvádza, že Judita sa nezranila pri bodaní, ale tieto zranenia vznikli tak, že si ich spôsobovala sama, aby sa prezentovala ako spoluobeť, súd však využil jeho modifikované závery z hlavného pojednávania, kde pod ťarchou nových vykonaných dôkazov musel účelovo zmeniť mechanizmus vzniku zranení.

Prehliadka tela

Podľa zákona je každý povinný strpieť prehliadku tela, ak sú na tele stopy alebo následky trestného činu. Ak však prehliadku tela nerobí lekár, podmienkou je, aby ju vykonala len osoba toho istého pohlavia.

Z hľadiska prehliadky tela nie je dôležité, aká časť tela sa prehliada, či sa jedná o viditeľné alebo intímne partie tela, vždy musia prehliadku uskutočniť buď lekár alebo osoba toho istého pohlavia.

Juditu však prehliadali výlučne muži. V zápisnici je uvedené, že jej boli brané stery z predkolenia, čo vzhľadom na tvar a strih nohavíc, ktoré mala vtedy oblečené, muselo znamenať, že si ich musela pred mužmi vyzliecť, čo bolo zásahom do jej osobnostnej sféry, nezákonným donútením a na takýto nezákonný získaný dôkaz teda nie je možné prihliadať.

V rámci tejto prehliadky tela boli policajtom vyhotovené fotky Juditiných zranených rúk na jeho osobný mobilný telefón, ktoré neskôr prevzal znalec do svojho znaleckého posudku. Judita zápisnicu o vykonaní prehliadky tela nepodpísala a dôvod bol na zápisnici jasne uvedený - s nefunkčnými a obviazanými rukami sa nedokázala podpísať. Zápisnicu takisto nepodpísal ani vyšetrovateľ a kriminalistický technik.

Ak bola takto vykonaná prehliadka tela od začiatku nezákonná, potom nie je možné z jej zistení odvodzovať iné zistenia a používať ju ako podklad pre neskôr vypracované znalecké posudky z oblasti genetiky a trasológie, ktoré sú tým pádom rovnako nezákonné, keďže vychádzali z dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom. Na takýto dôkaz nesmie súd prihliadať a o to viac je zarážajúce, že si istotne viditeľnú nezákonnosť nevšimol počas celého konania ani prokurátor, ktorého povinnosťou počas prípravného konania je aj kontrolovanie zákonnosti jednotlivých procesných postupov.

Ako perličku možno uviesť, že prehliadka tela sa konala v čase medzi 16:55 až 17:08 hod., ale trestné stíhanie sa podľa uznesenia začalo vykonaním obhliadky miesta činu, ktorá sa začala až o 17:15 hod. Predtým, ako začne trestné stíhanie, môže byť prehliadka tela vykonaná, musí jej predchádzať písomný a odôvodnený príkaz policajta s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, čo sa však neudialo.

Právne a procesné pochybenia zhrnuté v tomto článku podrobne a odborne popísali a zdôvodnili obhajcovia Mgr. Misároš a Mgr. Karman v odvolaniach zaslaných na Krajský súd v Žiline. Relevantné časti odvolaní nájdete nižšie.