Trasologické stopy, vecné stopy a DNA stopy na mieste činu - 2. časť

NIEKTORÉ Z NASLEDUJÚCICH FOTOGRAFIÍ NIE SU VHODNÉ PRE MALOLETÉ A CITLIVÉ OSOBY - SÚ NA NICH VYOBRAZENÉ KRVNÉ STOPY Z MIESTA ČINU.

Obhliadka miesta činu slúži na vyhľadanie a zaistenie  všetkých stôp, ktoré po vyhodnotení slúžia ako dôkazný materiál. 

Polícia hľadá trasologické stopy – odtlačky prstov, nôh, podrážok topánok a podobne, vecné stopy – akékoľvek predmety, ktoré mohli byť použité na spáchanie zločinu, DNA stopy – sú to izolácie  nukleových kyselín z krvi, telesných tekutín, vlasov, kože a pod.  

V tejto časti sa budeme venovať stopám, ktoré boli na mieste činu nájdené a aj stopám, ktoré nájdené neboli. 

TRASOLOGICKÉ STOPY

Jeden z argumentov obžaloby je – v byte sa nenašli žiadne trasologické stopy patriace inej osobe, ako Judite a Tomášovi. Je to skutočne tak? Judita bola bosá, obuté mala iba ponožky. Tomáš, ktorý bol na odchode, mal obuté tenisky značky Nike. Pri zaisťovaní miesta činu polícia žltými číslami označila zaistené stopy, tie boli ďalej skúmané a vyhodnocované. – viď foto z bytu.

Neoznačené stopy nie sú zaistené, nie sú skúmané a pre ďalšie dokazovanie de-facto neexistujú.

Nevšimnúť si časť odtlačky podrážky pri vchode do bytu je takmer nemožné a preto sa natíska otázka, ako mohla polícia túto stopu obísť, keď označila tri iné stopy v jej blízkosti? A to je len jedna z mnohých neoznačených a nezaistených stôp.

Hlavný zápas prebehol v úzkej chodbe pri vchodových dverách do bytu, kde sa aj našlo Tomášovo telo. Záchranári Tomáša hneď po príchode do bytu pretiahli po zemi  do obývačky, kde mali viac priestoru na oživovanie. Množstvo stôp na mieste, kde sa útok odohral, bolo však týmto zmazané a ostala po nich asi tri metre dlhá šmuha. Musíme sa preto uspokojiť s fragmentmi otlačkov obuvi, ktoré na zemi ostali. Ani jeden z fragmentov otlačkov obuvi na nasledujúcich fotografiách nebol označený, zaistený a následne vyhodnotený.

V byte sa na základe výpovedí svedkov pred príchodom kriminalistických technikov preukázateľne pohybovalo 13 až 16 ľudí (záverečná reč Mgr. Karman, str. 64). Nikto z týchto prítomných na mieste činu v tom čase nemal ochranný odev ani ochranné návleky na topánkach. Od  týchto 13 až 16 osôb policajný technik vyfotografoval 3 páry obuvi. Dva páry od záchranárov a jeden pár od policajta. Tieto fotografie sú nízkej kvality a nafotené bez mierky. Túto skutočnosť konštatoval aj znalec z odboru trasológia počas výsluchu na hlavnom pojenávaní. Preto ich nie je možné individuálne stotožniť so žiadnou trasologickou stopou z miesta činu. Zostáva ďalších 10-13 párov obuvi, ktoré nikto nezdokumentoval. 

To, že sa na mieste činu nezaistili trasologické stopy 10 – 13 osôb, ktoré na mieste činu preukázateľne boli, vyšetrovateľ nerieši. Ale skutočnosť, že sa nezaistili trasologické stopy po páchateľovi predkladá ako dôkaz, že tam tretia osoba nebola. Pravdou je, že tretia osoba sa po byte pohybovala pred príchodom policajtov a záchranárov a teda mnohé z jej stôp boli prekryté, prípadne zmazané.

Ako príklad “policajného zaisťovania trasologických stôp” uvádzame:  sused z vedľajšieho bytu – svedok Ján B., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol nahliadnuť do bytu, kde sa skutok stal. Uviedol, že prešiel po zakrvavenej podlahe na chodbe pred bytmi, lebo sa tej krvi nedalo vyhnúť. Následne išiel pešo z piateho poschodia otvoriť vchodové dvere do bytovky záchranárom a policajtom. Ani po tomto svedkovi sa nenašli žiadne trasologické stopy. Svedok vypovedal, že stúpal po krvi a schádzal po schodoch, ale policajti žiadnu jeho stopu nenašli. 

Na fotografiách z miesta činu je vidieť niekoľko trasologických stôp – fragmenty otlačkov čiernych podrážok pracovnej obuvi. Tieto stopy sú tiež neoznačené a nezaistené. Nikto z obyvateľov bytu nenosil pracovnú obuv s čiernymi podrážkami. Komu teda tieto stopy patria? Ani týmto stopám sa polícia vôbec nevenovala.

Tvrdenie obžaloby, že na mieste činu sa nenašli stopy tretej osoby neobstojí. Stopy sa našli, ale nie sú označené, zaistené a vyhodnotené. Nie je totiž možné vyhodnotiť stopy nájdené na mieste činu, ak zo 16 osôb, ktoré tam boli prítomné máte fotografie iba 3 z nich a aj to nekvalitné a nevhodné na individuálnu identifikáciu. V tomto prípadne je možno jednoduchšie povedať, že na mieste činu nijaké stopy neboli ako priznať, že kvôli neporiadnemu prístupu sa vyhodnotenie bohužiaľ nedá urobiť.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú polícia ani obžaloba zámerne nekomunikovali je dispozícia priestoru, v ktorom sa skutok stal. Vstupná chodba bytu je len 110 cm široká. Obžaloba uvádza, že útok začal vnútri bytu a pokračoval smerom ku vchodovým dverám, ktoré boli v čase útoku zatvorené. Toto tvrdenie je však v logickom rozpore so stopami v byte. Z fotografií je zrejmé, že línia krvných stôp je totožná s líniou otvorených vchodových dverí. Ak by útok prebiehal vnútri bytu pri zatvorených vchodových dverách, obeť útoku by unikala po chodbičke smerom od útočníka do zadnej časti bytu a nezastavila by sa pri vchodových zatvorených dverách. 

Obhajoba niekoľko krát navrhovala vykonanie rekonštrukcie na mieste činu za účelom potvrdenia a vylúčenia rôznych spôsobov vedenia útoku, ale všetky naše návrhy boli zamietnuté ako zbytočné a neopodstatnené (PDF súbor s návrhmi na doplnenie dokazovania podané obhajobou)

Rovnako nepochopiteľne vyznelo tvrdenie zástupcu poškodených JUDr. Halagana, ktorý v záverečnej reči poukazoval na to, že ak by sa útok odohral pri otvorených vchodových dverách, s vysokou pravdepodobnosťou by na vchodvých dverách z vonkajšej strany zostali nejaké krvavé stopy. Pravdou je, že sa takéto stopy na vonkajšej strane vchodových dverí nachádzajú a JUDr. Halagan pravdepodobne prepočul a prehliadol, že fotografie vchodových dverí s krvavými stopami na vonkajšej strane dverí obhajoba na pojednávaní oboznamovala premietaním. Netreba asi ani dodávať, že krvavé stopy z vonkajšej strany vchodových dverí polícia nezabezpečila a nevyhodnotila…

Z fotodokumentácie z miesta činu je vidieť, že pred vstupnými dverami do bytu sa nachádza rohožka s početnými trasologickými a biologickými stopami. Nielenže žiadna stopa z tejto rohožky nebola zaistená ani skúmaná, ale rohožka ako vecná stopa sa stratila. V celom spise o nej nie je žiadna zmienka.

Zo záznamu Juditinho hovoru na linku 112 je počuť, že okrem oživovania Tomáša operátorka Juditu inštruovala, aby sa snažila nájsť nejakého  suseda a aby kričala o pomoc. Chodba pred bytom a výťahom je preto postúpaná Juditinými zakrvavenými chodidlami a pokrytá krvou, ktorá jej tiekla z poranených rúk.

Na podlahe výťahu sa nachádzala krvavá stopa, ktorá po analýze DNA niesla iba znaky čistej Tomášovej DNA. Krv do výťahu na podrážkach topánok mohla vniesť iba osoba v čase, keď chodba pred bytom a výťahom bola čistá a ešte nebola zastúpaná a pokrytá Juditinými krvnými stopami. Ktokoľvek by do chodby vstúpil po tom, ako Judita hľadala pomoc a zvonila susedom, vniesol by do výťahu na nohách buď Juditinu alebo zmiešanú DNA, ale taká sa vo výťahu nenašla.

DNA profil môže byť čistý - pochádzajúci výlučne od jednej osoby, alebo zmiešaný – pochádzajúci od dvoch prípadne viacerých osôb. Aby mohla podrážka obuvi zanechať odtlačok na zemi, musí byť vlhká. Ak ale vlhká podrážka postúpa po zemi pokrytej krvou, nie je možné, aby sa krv na podrážke nezmiešala s tou na zemi a preto je vylúčené, aby stopy vo výťahu vykazujúce iba Tomášovu DNA urobil niekto, kto po chodbe prešiel po Judite. Jediným vysvetlením čistej Tomášovej DNA vo výťahu je, že ju tam vniesol páchateľ skôr, ako Judita pochodila po chodbe.

DNA STOPY

Okrem kamerového záznamu a chýbajúcich trasologických stôp po tretej osobe argumentuje vyšetrovateľ aj obžaloba tým, že  na mieste činu sa nenašla DNA  tretej osoby.

Faktom však je, že polícia zaistila iba niektoré krvné stopy. Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 16.5.2019 je zrejmé, že žiadne biologické stopy s výnimkou krvných stôp na mieste činu neboli zaistené. Až absurdne vyznieva tvrdenie vyšetrovateľa, že v byte sa nenašla nijaká stopa, ktorá by patrila inému človeku ako Judite a Tomášovi. Byt, v ktorom sa býva, je plný biologických stôp (vlasov, chlpov, odumretej kože a pod.) prítomných osôb. Vyšetrovateľ tvrdí, že v byte sa nenašli žiadne biologické stopy ani po osobách, ktoré v byte preukázateľne dlhodobo bývajú, mama a sestra. S akou dôslednosťou bolo teda vykonávané zbieranie a zaisťovanie stôp?

Pri obhliadke miesta činu polícia zaistila nôž s čiernou rukoväťou značky Fiskars, označený ako stopa č.73. Nôž sa nachádzal v otvorenej zásuvke v Juditinej izbe medzi športovým oblečením. Pri vznesení obvinenia bol tento nôž označený ako vražedná zbraň aj napriek tomu, že z metrických parametrov je bez najmenších pochybností jasné, že tento nôž nemohol spôsobiť rany na Tomášovom tele, pretože nôž je veľký a do rán sa nezmestí (znalecký posudok prof. Darok). Navyše sa na tomto noži nenašli nijaké úchopové odtlačky prstov, ktoré by svedčili o tom, že ho niekto pevne držal a pri útoku okrem iných vážnych poranení 3-krát preťal rebro.

Tomáš mal prebodnutý žalúdok, tenké aj hrubé črevo, žlčník. Na noži sa nenašli žiadne biologické stopy po natrávenine zo žalúdka, žiadne biologické stopy po stolici a ani po žlči. 

Skúmané pritom boli viditeľné aj neviditeľné biologické stopy a záver DNA analýzy konštatuje, že na nožoch sa nenachádzajú žiadne stopy vnútrotelového biologického materiálu.

VECNÉ STOPY

Vyšetrovateľ vrátil kľúče od bytu Juditinmu otcovi hneď nasledujúci deň po skutku. Otec po týždni pri upratovaní bytu našiel v tej istej zásuvke druhý nôž, tento mal pestrofarebnú rukoväť a pri dodatočnej obhliadke miesta činu bol označený ako stopa č. B2. 

Je neuveriteľné, že polícia druhý nôž nenašla, hoci ležal iba pár centimetrov od toho prvého. Ak by sme chceli vymyslieť učebnicový príklad absolútnej ignorácie, lajdáctva a neschopnosti, nevyzeral by inak. Nenájsť 25 cm dlhý nôž v plytkej zásuvke je nepochopiteľné. Keď vyšetrovateľ nenašiel vecnú stopu o veľkosti 25 cm, ako môžeme veriť, že nájde inú stopu?

Analýza biologických, krvných a daktyloskopických stôp na noži s pestrofarebnou rukoväťou dospela k rovnakému záveru ako pri noži s čiernou rukoväťou – po preskúmaní viditeľných aj neviditeľných stôp, biologický posudok konštatoval, že na noži sa nenachádzala  DNA obete.

Obžaloba sa sústreďovala na tvrdenie, že ani na nožoch ani medzi krvnými stopami zozbieranými v priestoroch bytu sa nenašla DNA tretej osoby. Čo je ale rovnako dôležité, a to obžaloba ani raz do médií nepovedala je, že na ani jednom z nožov sa nenašla ani DNA obete. Aká je však pravdepodobnosť, že ak dve deti stoja zoči voči útočníkovi ozbrojenému nožom, zostanú na mieste činu stopy DNA útočníka? Jedinou možnosťou, ako by k tomu mohlo dôjsť, by bolo, že útočník zraní sám seba. Je rovnako nemožné zasadiť množstvo hlbokých rán bez toho, aby na vražednej zbrani ostala aspoň jedna biologická alebo DNA, viditeľná alebo neviditeľná stopa.